top_horalka.png
Sedita claim

Blogerka Inka: Nie všetko je len o biznise

3YSLw9-f0-136474.jpg

V slovenskej "blogosfére" sme narazili na jeden zaujímavý blog v ktorom sa autorka Inka podelila o svoj pohľad na naše výrobky:

Spoločnosť Sedita (pečivárne Sereď) funguje na Slovensku už naozaj mnoho rokov. Bez ich výborných sladkostí by som si ja osobne nevedela ozajstné maškrtenie ani poriadne vychutnať. Hoci existuje vo svete množstvo výborných firiem, ktoré sa takisto môžu popýšiť kvalitnými výrobkami, dovolím si tvrdiť, že aj taká malá krajinka, akou Slovensko je, má ohľadom tejto kategórie potravín čím prispieť do sveta sladkostí.

V poslednom čase som sa často zamýšľala nad tým, že človek si niekedy pri vychutnávaní sladkostí ani neuvedomuje, koho je to zásluha, že si môžeme deň čo deň dopriať takéto potešenie, že sa môžeme vracať k obľúbeným kexíkom či iným dobrotám. Hoci sa možno zdá, že všetko je to hlavne o biznise, nie je to zrejme celkom tak. Na všetko, čo dnes v obchode nájdeme, treba nielen dobrý reklamný ťah či masovú výrobu daných pochúťok, ale predovšetkým je dôležité sa zamerať na kvalitu, výbornú receptúru, ktorú správny labužník určite dokáže oceniť a na základe toho si aj správne vybrať. Tým všetkým moja obľúbená Sedita určite disponuje a pekné na tom je, že už takto funguje dlhé roky. Často som si predstavovala, ako to môže v takej pečivárni, kde sa vyrábajú sladkosti vyzerať. Aké postupy, metódy sú využívané, aby vznikol nejaký dobrý produkt, ktorý sa následne predáva. Objektom mojej predstavivosti a fantázie sa stali Horálky. Pri jedení týchto kexíkov stále premýšľam nad tým, ako to vyzerá v priestoroch, kde sa práve Horálka vyrába, ako to všetko asi prebieha, koľko kusov sa vyrobí približne za jeden deň, aké rôzne formy a prístroje sa pri výrobe sladkostí používajú, ale aj ako to celé vnímajú ľudia, ktorí sa na tomto pečení a celkovej práci podieľajú. Pre mňa je to taká malá záhada a určite by som chcela do tejto problematiky preniknúť hlbšie, ale nie všetko na tomto svete možno spoznať do takej miery, ako by sme práve chceli. Ale tá úvaha sa mi veľmi páči. Niekedy sa tak pousmejem nad myšlienkou, že zamestnanci Sedity, ale aj iných pečivární, už asi v bežnom živote nechcú sladkosť vidieť ani na obrázku. :-)
Nuž, tešme sa aspoň z toho, čo máme a môžeme len veriť, že to, čo je dobré a overené zotrvá ešte veľmi dlhý čas...

Kliknite sem a prečítajte si celý jej blog
.

Váš prehliadač je už zastaralý !

Aktualizujte si prosím Váš prehliadač, aby ste stránku videli korektne. Aktualizovať teraz

×

top