Príbehy Mily. Príbeh 4: Svadba

Publikované dňa 26. januára 2021

Do svadby s Adamom ostávalo zopár mesiacov. Mali sme zhruba predstavu, ako bude náš deň D vyzerať. Ako každá nevesta, aj ja som chcela, aby bol nezabudnuteľný.

Dolaďovanie detailov som si s radosťou zobrala na starosti sama. A bolo toho treba vybaviť viac než dosť. Oznámenia, obrúčky, hudba, fotograf, kaderníčka, oblečenie. „Budeš krásna nevesta,“ povedala mi na skúške šiat Deni, moja sestra. „Krásna, ale aj trošku smutná,“ vypadlo zo mňa. Tak ako som chcela mať všetko do detailu naplánované, niektoré záležitosti a vzťahy sa rozhodli žiť si vlastným životom. Myslela som na našich, ktorí asi vekom potratili všetok rozum a bez toho, aby mali nejaký vážny dôvod, sa rozhodli ísť od seba. Otec sa odsťahoval na dedinu do domu po starkej a tam sa venoval záhradke. Mama sa tvárila, že jej je to jedno, nech si robí, čo chce. Ako som sa videla pred zrkadlom, pocítila som ľútosť. „Má to byť jeden z najkrajších dní v mojom živote a naši tam budú sedieť ofučaní a zazerať na seba,“ prezradila som jej svoje obavy.

Deni bola „salámistka“ ako otec. Brala veci, ako sú. Ak sú naši takto spokojní, nech si tak žijú,“ povedala a prihodila oblátku Mila s bielou mašličkou do ďalšieho výslužkového balíčka. Táto oblátka nás „prenasledovala“ celý náš vzťah, a tak popri tatkovej domácej pálenke nemohla chýbať ani v taštičkách pre hostí.  

Mňa však situácia okolo mojich rodičov trápila a dúfala som, že sa to ešte otočí. Veď pokiaľ ani jeden z nich nespomína rozvod, vždy je šanca, že sa k sebe vrátia. „Kde inde ako na svadbe ľudia veria na lásku na celý život?“ povedala som Adamovi a prezradila mu všetko o pláne, ktorý som pripravila na udobrenie rodičov. Základnou ingredienciou bolo trocha žiarlivosti.

Keď som potrebovala ísť po auto do opravy, pršalo a otec sa ponúkol, že mi ho dovezie sám. Opravár totiž žil v dedine, v ktorej teraz býval. „Kami, máš to hotové. Kam ti ho doveziem, si ešte u mamy?“ zavolal mi otec. „Oci, išla som na nákup a ako na naschvál začalo pršať, ešte že mám dáždnik. Príď za mnou sem, prosím ťa. Mama išla na kávu s kolegom, tak sa mi nechcelo čakať v prázdnom byte.“ Počula som otcovi na hlase, že ostal zaskočený.

Vyvolať zvedavé otázky u mamy bolo jednoduché. Pri nedeľnom obede, na ktorý nás zavolala, som sa medzi hltmi krémeša nenápadne zmienila o otcovej novej susede. „Myslím, že je rada, že má pre koho vypekať, a vieš, aký je otec vďačný jedák,“ prezradila som na otca malú lož. Mama sa snažila zistiť viac, kto je tá pani zač a prečo nepečie radšej pre svojich blízkych. Tešila som sa, že plán mi zatiaľ vychádza.

Nastal náš svadobný deň. Od rána som bola ako na ihlách. Bol to príjemný stres. O pár hodín budeme svoji, a potom si s ostatnými naplno užijeme svadobnú hostinu a všetko ostatné. Keď ma Adam zbadal vo svadobných šatách, v očiach sa mu zaleskli slzy. Tiež som sa neudržala. Premietala som si v hlave strednú školu, naše náhodné stretnutie, prvú pusu a ďalšie nezabudnuteľné momenty. Sen o vytúženom mužovi, ktorého som vždy videla cez moje ružové okuliare, sa mi splnil.

Po obrade sme sa presunuli na terasu reštaurácie, kde svadba pokračovala. Pohľadom som hľadala rodičov. „Išli spolu na záhradu,“ pošepol mi Adam a žmurkol. Žeby môj plán tak skvele vychádzal? Vybrala som sa za nimi. O niečom sa bavili, ale na nežné udobrovanie to veru nevyzeralo. Skôr ako menšia výmena názorov. Nevideli ma prichádzať. „A ako sa mám cítiť ja, keď ti nejaká suseda vypeká koláče po tom, čo sme si sľúbili nový začiatok?!“ započula som kúsok ich rozhovoru. Došlo mi, že som to asi dosť pokazila.

Vyšla som spoza kríkov a rovno sa priznala: „Mami, tú susedu som si vymyslela. Rovnako ako tvoje kávičky s kolegom, prepáč. Dúfala som, že žiarlivosť váš vzťah opäť nakopne. Netušila som, že ste v kontakte. Mrzí ma to,“ vysvetľovala som so sklopenými ušami. „Ach, Kami, ty si ale číslo. Už asi mesiac sa stretávame a chceme sa k sebe vrátiť,“ prezradila mi mama. „No skoro sa ti podaril presný opak,“ pokračoval už so žartom otec. Uľavilo sa nám všetkým trom. Bola som šťastná, že to takto dopadlo. Vzala som ich oboch za ruku a vošli sme späť na terasu. Začínal sa tanec novomanželov a Adam už na mňa čakal. Našu obľúbenú spoločnú pieseň som si užila dvojnásobne. Raz za seba a Adama a raz za mojich rodičov.